| Rok 2020. |
Haličský zámok je podobne ako Vígľašský zámok, hotelom. Našťastie sa viete dostať do jeho útrob, aj keď nie ste hosťom luxusného pobytu. Organizujú tu prehliadky. Na prehliadku sa však musíte objednať dopredu. To sme my nespravili. Ale, dobre nám tak :). Aspoň sa tam prevezieme ešte raz a tentoraz sme si užili krásny slnečný deň v zámockom parku.
Ale, predsa len sme sa do hotela dostali. Išla som si šaty vyprať na toaletu :). A to vám bola pani toaleta. Ty kokos, takú kúpeľňu mať, tak tam aj spávam. No a áno išla som si prať šaty. Lebo boli špinavé, riadne špinavé. Neviem čo sa udialo, ale vystúpila som z auta a moje krásne biele šaty boli na sukňovej časti a vzadu, tehlovo hnedé. Akože sadla som si do auta s mokrými šatami, lebo už som si ich doma musela preprať :). Naša Fea si povedala, že biele šaty so šteniatkovskými labkami by mohli byť dobrý nápad. No neboli. Takže tak.
Od veľmi veľa ľudí som počula, že Haličský zámok je jedným z top na Slovensku. Takže si jeho prehliadku určite nenecháme újsť. Aj históriu má zaujímavú, dočítala som sa rôzne informácie, tak ma zaujíma čo (po)vedia priamo v zámku. Isté je, že viackrát vyhorel. Zveľaďovali ho lučeneckí páni z rodu Lossonczyovcov a aj Forgáchovci, ktorí neskôr kaštieľu dali reprezentatívny charakter. Veľmi sa teším na prehliadku.
Okolie zámku je veľmi pekné. Krásne záhradky, kamenné lavičky na sedenie, starý voz. Od hradu sa dá dostať priamo do parku. Keďže sme mali kočík, tak sme to po schodoch neriskovali a zišli sme do zámockého parku po ceste. Myslím, že od novembra 2020 sa do parku platí vstupné. My sme ho vymákli ešte v testovacej fáze. Je to veľmi príjemná prechádzka. Dostanete sa k mini farme so zvieratkami a neskôr k jazierku, kde je bufet a nejaké preliezky pre detičky. Dá sa tam požičať aj člnok a aj rybárčiť, prístupná je mini zámocká pláž. Ale v tej vode by som to neriskovala. Nebola najčistejšia, ale zase musíme brať do úvahy aj daždivé počko.
Na mini farme sme videli sliepky, húsky, pávy, kozičky, ovečky, poníka, oslíka, kone a tak. Marenko sa riadne vytešil, vyrehotal, vymojkal s koníkmi. Starká skoro dostala infarkt, vždy keď Marenko strčil ruku za plot :). A že to bolo teda veľakrát.
V parku nám bolo naozaj fajne. Dojedli sme vychýrené muránske buchty, ktoré nám zostali zo včerajšieho výletu k sysľom. Marenko si pohádzal zopár kamienkov do (v)ody. Po celej ceste bolo veľa stanovíšť na oddych. Veľmi pekný nápad s týmto parkom. Želám parku, nech sa mu darí. Dá sa v ňom túlať dlho a pekne.
Pri vstupe do areálu zámku je katolícky kostol Nájdenia sv. kríža. A oproti v nenápadnej uličke je aj evanjelický kostol. Krásne budovy, ktoré stoja za zmienku.
Vidíme sa v Haliči! A nezabudnite: „Pomaličky po diaľnici!“
v+a
