| Rok 2019. |
Z prielomu Muráňa sme zišli a pozreli si Bretku. A potom nás čakala Meliata. Vydali sme sa po stopách Čiernych dier.
Meliata. Ten názov je čarovný. Skrýva malú, skrytú dedinu. Starú, akoby v nej zastal čas.
Pri potulkách dedinou nás „sledovalo“ malé krásne a ufúľané dievčatko. Počuli sme bľačanie či bučanie dobytka. Míňala nás stará škodovka s vypeckovanou muzikou. A naokolo tie domy. Ako v starom filme.
A toto je Meliata.
Od kostola k starému mlynu. Ďalej od mlyna je Meliatský profil. K nemu sme sa už nedostali. Zvečerievalo sa a my sme sa ponáhľali domov.
Smerom k prielomu Muráňa.
Nad dedinou sa týči kostol Nanebovzatia Panny Márii, z roku 1873.
Tak sme sa večer vrátili domov, plný dojmov. Naozaj.
Vidíme sa v Meliate! A nezabudnite: „Pomaličky po diaľnici“!
v+a
