| Rok 2020. |
Betliarsky kaštieľ bol pre nás veľmi spontánnym výletom. Chceli sme ísť pôvodne na Haličský zámok, len sme zistili, že práve v tento náš deň tam nerobia prehliadky. Všetci spokojní, že sa teda nikde nejde. Okrem mňa. Krásny slnečný deň, voľný. No, ide sa. Sem, do Betliarského kaštieľa.
Kaštieľ v Betliari je jediným kaštieľom na Slovensku, v ktorom sa zachovalo pôvodné zariadenie a zbierky Andrássyovcov. Nič sa nerozkradlo a ani neznehodnotilo.
Svoju dnešnú podobu získal za čias Emanuela Andrássyho, ktorý ho prestaval z menšieho renesančného kaštieľa a využíval ho hlavne ako poľovnícke sídlo a múzeum. Už na tú dobu bol veľmi luxusné sídlo, inšpirované anglickým vidiekom a francúzskou architektúrou.
Andrássyovci boli v 19. storočí považovaní za jeden z najvýznamnejších aristokratických rodov v Európe. To, že mali cestovateľského a zberateľského ducha a na to aj prostriedky, vidieť v celom kaštieli. Okrem nábytku, dekorácii, super knižnice je v kaštieli aj expozícia egyptológie a exotických trofejí. Všetko zo súkromných zbierok Andrássyovcov. Pochodili a postrieľali toho celkom dosť.
Aj samotný kaštieľ zažil mnoho aristokratických poľovačiek na medvede, diviaky, vlky alebo vysokú. Vraví sa, že väčšina uhorskej, ale i zahraničnej šľachty ulovila prvého medveďa práve na poľovačke u Andrássyovcov, na Betliarskom zámku.
Boli aj dosť rozhľadení, čo sa týka technológii. V kaštieli boli koncom 19. storočia namontované krásne liatinové radiátory. Bol tam funkčný vodovod s teplou aj so studenou vodou, splachovacie záchody, bidety, elektrické poistky a aj telefón.
Gejza Andrássy preslávil v Uhorsku napríklad golf, jachting a jazdecké pólo. No venoval sa aj fotografovaniu. Dionýz Andrássy so svojou manželkou Františkou sa dostali do povedomia hlavne svojou dobročinnosťou a veľkým príbehom lásky. Ale o tom pozdejšie.
Tak tu ja by som sa vytešila. Betliarska knižnica je tretia najväčšia na Slovensku (po knižnici v Oponiciach a Uhrovci). S počtom takmer 15 000 kníh sa zaraďuje medzi významné rodové knižnice uhorských rodov. Za jej zakladateľa sa považuje gróf Leopold Andrássy. Knižnica bola otvorená v roku 1816 v priestoroch rotundy, ktorá bola postavená na tento účel. Neskôr bola presťahovaná priamo do kaštieľa. Slúžila rodine, na výchovu a vzdelávanie detí a aj bádateľom Gemersko-malohontskej učenej spoločnosti.
V tomto korona čase je návštevný poriadok upravený, takže sme na vstup čakali vyše hodiny. Čas čakania na začiatok prehliadky sme strávili v anglickom parku, ktorý patrí ku kaštieľu. Neprešli sme ho síce celý, ale bola to krásna prechádzka. Keď pôjdeme o pár rokov kuknúť Krásnu Hôrku, tak sa v tomto jedinečnom parku určite zastavíme.
Po hodine lektor stále nechodil a nechodil. Napokon prišiel mladý muž a vykľul sa z neho super pripravený lektor. Keďže meškal (naozaj mi to nevadilo), tak nás na začiatku dobehla ďalšia skupina, ale to tiež vôbec nevadilo, lebo sa to v tom priestore, tak nejako samé stratilo. Dobehli nás opäť až v expozícii exotických umení.
Ja som zase trošku stresovala ohľadne fotenia. Keďže nás pri pokladni nik neupozornil, že si máme kúpiť zvlášť lístok na fotenie a ani sme to nikde v priestoroch pokladne nenašli vypísané, tak sme si ho nekúpili. A mala som v pláne fotiť ostošesť. Fotila som, lektor na to nič. Ale už v druhej miestnosti za mnou prišla jedna spolunávštevníčka a sa ma pýta, že či mám lístok na fotenie, že ako to funguje a tak. Skoro som infarkt dostala. Si vravím, že to nie je možné. Ja keď sa nedotknem elektrického plota, tak s fotením ma furt niekto naháňa. Tak som fotila s takom malou dušičkou a veru aj málo. Na web stránke som spätne zistila, že foto lístok stojí 2 eur. A keďže nám teta v pokladni dala lístok aj pre Marenka (a nemala), tak ma výčitky svedomia rýchlo prešli. Takže máme zopár, nielen záhradných fotiek.
Andrássyovci ma veľmi zaujali ako rod, ale aj ako jednotlivé osobnosti. Aj keď máme stále v povedomí niekde zakódované, že šľachtici boli zlí, vykorisťovali a zuby cerili na poddaných, asi to neboli všade rovnako. Platí to aj dnes a určite to platilo aj v minulosti – všetko závisí na jednotlivých ľuďoch. Andrássyovci si síce užívali svoje peniaze, cestovali, milovali umenie, politikárčili, ale aj pracovali, zveľaďovali a vážili si svojich služobníkov. Veľa dnešných pánov by si malo spraviť výlet na Betliarsky kaštieľ.
Vidíme sa v Betliari! A nezabudnite: „Pomaličky po diaľnici!“
v+a
