| Rok 2012. |
Umbertide
Umbertide bolo pre nás také vztyčné miesto a aj mesto. Aj keď sme ho navštívili viac krát, nikdy sme sa tam nezdržali dlho. Vybavili sme si nákupy a fičali po svojom. Všetko sme videli len zvonka. Čo je mi teraz ľúto.
Renesančný katolícky kostol Santa Maria della Reggia je veľmi zaujímavý, oktagónový tvar nie je až taký bežný. Za zmienku stojí aj múzeum Museo di Santa Croce, kostol Santa Croce, kostol Chiesa di San Francesco.
Preggio a jazero Trasimeno
Preggio je malá starobylá dedinka s krásnymi výhľadmi zo 638 m n. m. Krásne domy a útulné uličky. Obklopená lesmi a nedotknutou prírodou. Len tak sne sa túlali a vychutnávali atmosféru v uličkách. Mali sme síce na tento deň naplánovanú Perugiu, ale tam výdatne pršalo, tak sme sa po chvíli čakania na parkovisku, vydali do Preggia.
Naozaj sme tu strávili pekný čas, sami v uličkách.
Z Preggia sme prešli k jazeru Trasimeno, ktoré je najväčšie v stredom Taliansku (a 4 najväčšie v celom Taliansku), ale zase je plytké (max 6m.). Netušíme však kde presne sme sa na jeho brehoch ocitli. Keďže začalo pršať, dážď nás vyhnal a my sme ani netušili na aké super miesto sa dostaneme.
Na tejto dovolenke sme mali jeden malý problém, s ktorým sme sa potýkali každý deň. Tá talianska siesta (nie, nemyslím keksík) bola v každom meste inokedy a práve vtedy, keď sme súrne potrebovali poživeň. A tento nesvár nás v tento krásny upršaný deň priviedol k Benedette.
Od jazera sme sa vydali za hranice Umbrie. V Toskánsku sme narazili (alebo skôr zázrakom našli), v blízkosti Cortony na vilu, ktorá patrí Benedette. A tá sa nad nami zľutovala a dala nám najesť. Vynikajúco.
Agriturismo Poggio al Sole alebo ako sa nad nami Benedetta zľutovala
Veľmi obľúbená forma dovolenky v Taliansku. Agroturizmus. Bývaš na statku alebo farme, môžeš sa podieľať na jej fungovaní alebo ti aspoň vysvetlia ako čo robia.
Benedetta vlastní takúto agroturistickú vilu. Robí si vlastný olivový olej, chodí kupovať čerstvé potraviny od lokálnych farmárov na trh a potom pripravuje delikatesy svojim návštevníkom. Je vynikajúca kuchárka a toto umenie odovzdáva aj v lekciách varenia.
V Poggio al Sole nájdete aj super štýlové ubytko. My sme tu našli spásu toho dňa, v reštaurácii, ktorá normálne nebola otvorená pre kade koho. Ale keďže vonku hromy blesky bili a my sme sa prirútili rovno na večeru, tak nás prichýlili. A tak sme jedli. Ja najlepšie rizoto na svete, Adrián dáke mäso z mŕtvych zvierat, hovädzie. Potom sme dostali aj domácu zmrzku a domáce limoncelo. Až sa mi plakať chcelo, tak tam bolo dobre. V okamihu keď sme chceli platiť Benedetta zistila, že jej nefunguje terminál a tak sme tam len tak, v tej krásnej chodbe a krásnej búrke, stáli bez peňazí. Benedetta vraví, že to nevadí, že jej zajtra donesieme. Čo? Akože nebola to lacná večera. Je krásne, keď človek vie takto dôverovať cudzím. U nich samozrejmosť, u nás by vás mali za blázna. My sme z toho boli totálne na mäkko a tak sme sa s radosťou na druhý deň vrátili a splatili svoj dlh.
Poggio al Sole je krásne miesto s krásnymi ľuďmi. Benedetta je super, vyrozprávala nám aj jej životný príbeh. A pre mňa bolo možno stretnutie s ňou, takou inšpiráciou na ďalšie cestovanie, na spoznávanie nových ľudí, osudov, kultúr, krajín. Videli sme veľa pekných miest v Umbrii aj Toskánsku, ale toto bol môj high light tejto dovči. Díky Benedetta!
Vidíme sa v Umbrii! A nezabudnite: „Pomaličky po diaľnici“!
v+a
