Nastupovať. Vlak na trati Červená skala – Margecany sa pohýna. Držte si klobúky vážení. Uvidíte najkrajšiu technickú pamiatku. Budete sa cítiť ako cestou do vysnívaného Rokfortu. A okrem Chmarošského viaduktu uvidíte aj ten Telgártsky. Áno, oni sú totižto dva.
Telgártsky viadukt je dlhý 22 m a vysoký 86 m so stúpaním 17 promile. Bol prvou členenou oblúkovou konštrukciou zo železobetónu na tratiach Československých dráh. Je naozaj veľmi zaujímavý a má svoje čaro. Spolu s Telgártskym tunelom (tunel Kornela Stodolu), tvorí legendárnu Telgártsku slučku.
A toto o Telgártskej slučke píše na svojej stránke Železničná spoločnosť. Zdieľam od nich celý text, pretože je krásny, jasný a hneď by som po jeho prečítaní nasadla na nejaký vlak. „Nie náhodou sa Telgártskej slučke niekedy dáva prívlastok, že ide o najkrajšiu technickú stavbu, akou sa môže Slovensko pýšiť. Názov dostala podľa obce Telgárt, nad ktorou potrebovala železničná trať z Červenej Skaly do Margecian nabrať výšku, ale takým spôsobom, aby si udržala rovnomerné stúpanie. Projektanti prišli s riešením, ktoré je od roku 1936 unikátnym na sieti železníc bývalého Československa. Ak prechádzame po trati v smere zo západu na východ, najskôr prehrmíme po oceľovom nadjazde nad štátnou cestou, hneď nato sa po ľavej strane mihne zastávka Telgárt penzión a vlak sa ponorí do tmy Telgártskeho tunela. Začne sa ľavotočivý oblúk s polomerom 400 metrov, pričom trať v tme stúpa so sklonom 12 až 13 promile. Vlak sa opäť objaví na dennom svetle po 1240 metroch, pričom stále vykresľuje svoj oblúk a naďalej vytrvalo stúpa. Otvára sa nám výhľad na obec Telgárt, ktorú máme teraz ako na dlani. A až sa oblúk vyrovná, prekročíme údolie po elegantnom železobetónovom oblúku v miestach, kde železnica križuje samu seba a uzatvára tým Telgártsku slučku dlhú 2,3 km. Priamo pod sebou, ale o 25 metrov nižšie, vidíme trať so zastávkou, po ktorej sme pred chvíľou prechádzali.“
Pokračovaním trate je aj asi najznámejší most na Slovensku a to Chmarošský viadukt (niekedy nazývaný aj Chramošský). Je to tehlový most, ktorý tvorí deväť oblúkov, s dĺžkou 113,6 m a výškou 18 m. Pretína Gregorovu dolinu a je pomenovaný podľa potoka. Je naozaj krásny. Mnohým pripomína most do Rokfortu z Harryho Pottera. Nám má pripomínať aj staré časy, rozvoj našej republiky a našu históriu. Viac z jeho výstavby, a nielen jeho, píšu Čierne diery.
Chmarošský viadukt hrdo stojí neďaleko Depo Café. Vagónovej kaviarničky. Bola otvorená tento rok (2020) v lete. Je to taký malý unikát. Veľmi pekný a tematický nápad. Prevedenie skvelé. V starom vlakovom vozni, ktorý pripomína históriu stavby Telgártskeho uzla, Chmarošského viaduktu a vlastne aj celej vlakovej trate Červená skala – Margecany sme sa cítili veľmi pohodlne. Ja aj veľmi čarovne. Ja takéto môžem. Štýlový interiér Depo café uchvátil aj nášho mládenca. Po celom vagóne jazdí vlááááčik. To je úplne super. V interiéri si určite všimnite, okrem výpravcovských uniforiem aj menu na stene za „barom“. Je to historický pragotron, ktorý slúžil ako tabuľa príchodov. Vonku na vagóne je neprehliadnuteľný drevený nápis ŠVERMOVO, ktorý je tiež pôvodný. Vonku je krásna terasa, ktorú sme však tentokrát ohrdli. Určite sa tu ešte zastavíme.
Keď sme opúšťali Telgárt a mierili k prameňu Hrona, tak pri Chmarošskom viadukte sa to roztrhlo s turistami. Bolo ich tam viac ako sme stretli v Bojniciach, dokopy na zámku aj v ZOO.
Pri prameni Hrona sme si ešte trošku pobehali. Nadýchali sa ešte čerstvého vzduchu. Čakala nás cesta do Ždiaru. Rieka Hron je so svojimi 298 kilometrami druhou najdlhšou riekou Slovenska. Tečie len cez územie Slovenska a v Kamenici nad Hronom sa vlieva do Dunaja. Pramení tu, pri Telgárte, v nadmorskej výške približne 980 m n. m
Všetky tieto krásy nájdete v najvýchodnejšie a najvyššie položenej obci v Horehronskom podolí, v obci Telgárt. Okrem rieky Hron preteká obcou aj potok Zubrovica. V Telgárte sa nachádza hranica územia troch národných parkov – Nízke Tatry, Muránska planina a Slovenský raj. Telgárt 5. septembra 1944 vyhorel. Počas SNP sa v obci odohrávali najťažšie boje, Telgárt bol nazývaný aj ako Slovenský Stalingrad. 5. septembra 1944 vyhorel. Bol však obnovený a v rokoch 1948 až 1990 niesol meno Švermovo.
Tieto pamiatky môžete spatriť aj ak sa vydáte po významnej európskej turistickej trase, Ceste hrdinov SNP.
V Telgárte sa určite zastavte. Vidíme sa. A nezabudnite: „Pomaličky po diaľnici!“
v+a
